Exkurzia do Oswiecimu
   Hlavná stránka » Predmety » Spoločenskovedné výchovné predmety » Exkurzia do Oswiecimu

Exkurzia do Oswiecimu


       Dňa 13.11.2017 sme mi seminaristi z dejepisu a občianskej náuky Gymnázia Hlinská 29 v Žiline absolvovali pod odborným vedením p. uč. Faškovej exkurziu do koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau v Osvienčime- autentického miesta spojeného s holokaustom. V minulosti sme už tematicky podobnú akciu zažili - navštívili sme jeden z posledných zachovaných nacistických táborov na území Slovenska, konkrétne v Seredi. Samozrejme, že toto miesto v nás zanechalo silný emocionálny zážitok, no hrôzy nacizmu spáchané na ľudských bytostiach v Oswiecime nás utvrdilo v tom, že ľudská krutosť jednoducho nemá hraníc....

       V múzeu Oswiecim a Birkenau sme v dvoch skupinách so slovensky hovoriacimi sprievodcami absolvovali 3,5 hodinovú prehliadku oboch vyhladzovacích táborov. Neprialo nám počasie, ale predstava toho, za akých podmienok museli prežívať väzni tábora, nám všetkým dávala silu vydržať do konca. Vďaka erudovaným sprievodcom sme sa dozvedeli o tom ako nacisti postupne premieňali staré delostrelecké kasárne na továreň na smrť. Keďže postupne väzňov pribúdalo, kapacitu tábora bolo treba rýchlo rozšíriť. To bolo dôvodom prečo bol postupne vybudovaný aj druhý koncentračný tábor na mieste bývalej obce Brezinka – Birkenau. Ako som sa dozvedela spočiatku sa na odstraňovanie väzňov používala iba streľba do zátylku. Keď som počula, že tento spôsob sa postupne prestal používať, pretože negatívne vplýval na psychiku nemeckých vojakov, nevedela som či sa mám smiať alebo plakať. Keď som sa tak nad tým zamyslela, je to len ďalší dôkaz toho ako dokáže ideológia povýšiť človeka nad „človeka“. O plynových komorách ani nehovorím. Uvedomila som si ako dôležité je to, čomu veríme. Je naozaj tak ľahké ovplyvniť našu myseľ, do takej miery , aby sme vytvorili z istej skupiny rovnocenných ľudských bytostí, nejaký nežiaduci odpad? Očividne je. Jeden moment z tejto exkurzie mi ostane v pamäti dokonca života. Prechádzali sme cez ošarpanú chodbu jedného z barákov a po stenách boli povešané fotografie ľudí, ktorí tam prišli o život. Napriek tomu, že mali to isté pruhované pyžamo, vyholené hlavy a bezduchý výraz - nepripadali mi rovnaký. Mali mená, domov a povolanie. Vlastný život. Čítala som si ich až kým sa nezačali zlievať a mne sa z toľkých informácií nezakrútila hlava. Boli tam učitelia, právnici, tesári...Všetci mali tomuto svetu čo ponúknuť. O Auswitzi sa rozpráva hlavne v číslach. Kedy bol založený, akú mal kapacitu, koľko ľudí tam zahynulo. Sú to závratné množstvá a tak si to vie človek len ťažko predstaviť. Až tam som si naplno uvedomila, že všetky tie číslice sú títo ľudia predo mnou. Môj osobný názor je taký, že napriek tomu, že takéto miesta sa nenavštevujú ľahko – je potrebné to vidieť. Hlavne mladí ľudia. Treba urobiť všetko preto , aby sa budúce generácie vyhli zlyhaniam podobného obludného rozmeru. Keď sa už tak ľudia veľmi pýšia tou ľudskosťou, nech sa jej už nikdy za akúkoľvek cenu tak ochotne nevzdajú.

       Michaela Chodelková IV.B





Gymnázium, Hlinská 29, 011 80 Žilina, IČO: 00160903 - tel. 041/ 763 77 00 - fax. 041/ 763 43 50 - gymnazium@gymza.sk